PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Minulý štvrtok Collo opäť ožilo „dovozovým“ thrash metalom a mali sme možnosť užiť si tento dnes už prinajmenšom zaslúžilý (pre mladšie substráty iste aj antikvárny) žáner tak od jeho priekopníkov, ako aj od mladej, v tomto konkrétnom prípade veľmi fešnej krvi. Kalifornskú legendu HIRAX totiž po európskych pódiách sprevádza trojica brazílskych divožienok, a ak je koncert sústom nielen pre ucho, ale aj pre oko, je to celkom fajn pridaná hodnota.
NERVOSA vznikli v brazílskom São Paulo v roku 2010, dá sa teda povedať, že do Európy im to trvalo zhruba tak dlho ako pred dávnymi časmi SEPULTURE, ale keďže si ich už s prvou nahrávkou (EP „Time Of Death“, 2012) podchytili rakúski Napalm Records, podarilo sa im to už s prvým dlhohrajúcim albumom, minuloročným „Victim Of Yourself“. Chytili sa s ním zrejme slušne, keďže si stihli zahrať napríklad aj na tohtoročnom OEF, ktorý sa primárne venuje predsa len extrémnejším žánrom.
Na košickom koncerte bolo dajme tomu 50 platiacich, ale NERVOSA ich pod pódium pritiahla prakticky všetkých, pretože v klipe môžu Prika Amaral (gitara, sprievodný vokál), Fernanda Lira (basgitara, vokál) a Pitchu Ferraz (bicie) byť nasvietené a štylizované ako metalové dračice, lenže naživo sú obzvlášť tie dve baby vpredu milé, pekné a sympatické dievčatá, hlavne ak si nepotrpíte na nejaké kostrbaté modelkovské parametre. Preto povinné drsné metalové grimasy často pôsobili komicky, podobne vyzerala neter, keď mala okolo poldruha roka a s obľubou strúhala „hroznú tvár“.
Po hudobnej stránke to z môjho pohľadu bolo v poriadku, nešlo o výbuch originality či technické orgie, proste surový priamočiary energický thrash metal, postavený skôr na rýchlych a divokých partoch, možno taký jednogitarový mix KREATOR, SEPULTURA, DEMOLITION HAMMER a podobne. Prika sa do nejakého veľkého sólovania nepúšťala, ak, tak skôr melodickejšie, sucho to vtedy neznelo, basa v celkovo dobrom zvuku rinčala hutne. Vokálne väčšinu veci obstarala Fernanda vyšším „petrozzovským“ revom, niekedy ju vystriedala hlbšie, „cavalerovsky“ naladená Prika a občas si strihli duet. Pódiový prejav sympatický, živý, do toho vejúce, pravdepodobne čerstvo umyté dlhé vlasy, na takýto metal sa proste pozerá dobre a ani sa vám nechce riešiť, že hudobne je to už skoro retro.
HIRAX z kalifornského Buena Parku sú pre mnohých legendou, vznikli v roku 1984, ja som ich v dobe, kedy sa ich hudba začala dostávať aj sem, skôr len registroval, že existuje aj takéto niečo. V 2. polovici 80. rokov bol thrash metal plný kadejakých kapiel, stíhať sa to nedalo a v USA u mňa valcovali SLAYER a pár iných, HIRAX boli proste už skôr underground. Potom vyletel death metal... a dnes som rád, že si takéto staré klasiky môžem doštudovať a užiť naživo.
Skupina, ktorú po 30 rokoch ťahá dopredu hlavne nezameniteľný vokalista Katon W. de Pena, sa Košiciam postarala o mimoriadny zážitok. Katon a jeho aktuálni spoluhráči, bratia Steve a Lance Harrisonovci na base a gitare a bubeník Mika Vega ukázali, ako „archívny“ thrash metal vyznie od ľudí, ktorí sa jeho hraním bavia a hlavne milujú to, že si ho naživo môžu užiť s fanúšikmi. Celý set sa niesol v znamení veľkej pohody, zábavy, priateľstva, milovník „metalového negativizmu“ by toto v zdraví nerozchodil.
HIRAX sa podarilo oživiť ducha starých čias a metalovej bezprostrednosti, skrátka ľudia hrali pre svojich ľudí a kapela sa bavila spolu s publikom. Katon, ktorého rozhodne nevystrúhal Majster Pavol z Levoče, popri lietaní po pódiu predviedol suverénny výkon Pána Speváka. HIRAX je v podstate chytľavou zmesou thrash, speed a heavy metalu a trochy punku a HC, niektoré pasáže sú melodické až kdesi v leveli IRON MAIDEN, teda crossover, v ktorom sa popri jedovatých vokálnych registroch môžu ťahať aj pôsobivé výšky, pokiaľ na to máte.
Päťdesiatročné živé striebro, ktoré miestami pripomína aj toho typa z BONEY M, všetko zvládlo bravúrne a popri výbere toho najlepšieho od čias „Raging Violence“ až po minuloročný „Immortal Legacy“ pobavilo fórmi o spoluhráčoch, o hraní metalu a podobne. Košické publikum zožalo aj nejednu pochvalu, obzvlášť za „singalongy“ – „väčšinou to dopadá biedne, ale vy spievate dobre!“ Jednoducho thrash party ako má byť, organizátorom je za čo ďakovať. HIRAX boli na Slovensku druhýkrát, a hádam nie naposledy. Fakt koncert, ktorý sa oplatilo nevynechať.
Foto: Laci Schürger
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.